!?

Jeden dlhý večer, tri (alebo to boli štyri) mochitá, menší dancing, vyčítavé pohľady jedného muža naproti obdivným pohľadom niekoľkých, ranný úsmev malých nožičiek, výčitky, hádka, výčitky a znovu hádka. Najprv zlosť, potom krivda, krik a bezmocnosť, náročný den sa končí slzami. Opustená sedím so svojími pobláznenými myšlienkami a z TV sa na mňa vyškiera Joker. Opúšťam sa lebo som opustená.
Dúfam, že toto nikto nečíta, lebo inač by som sa sama pred sebou hanbila viac než teraz.
Dobrú noc.